Krojová zástera Žofia

Zástera z modrotlače

Obradná zástera záponka bola určená len na výnimočné udalosti, svadby, pohreby, krstiny a na hody. Boli z najkvalitnejších materiálov - brokátu a zamatu, takmer vždy bohato ručne vyšívané a zdobené fabrickými stuhami, čipkami a madeirou

Slávnostnú zásteru šatu nosili ženy cez všedné dni do kostola, na tancovačku, ale aj na trhy. Základný materiál bol už z kvalitnejších fabrických látok - z hrubej bavlny s potlačou, alebo modrotlačou.

Modrotlač

Modrotlač je slovenské odvetvie farbiarstva, pri ktorom sa bavlnené látky za studena farbia s tlačenými vzormi v indigu. Negatívne vzorovanie sa dosiahlo tlačou zmývateľnej hmoty na modrotlačiarsku formu. V Sobotišti tlačili látky so zelenými a žltými vzormi určené na sukne a tovar predávali na jarmokoch v Senici, Malackách, Myjave a Trnave. Na tomto území približne do polovice 20. storočia pôsobili dielne v Holíči a Šaštíne.

Dielňa vo Vrbovom zásobovala široké okolie Modry, Senice, Galanty, Serede, Senca a Trnavy, pre ktorú sa vyrábala modrotlač s vysokým leskom. V Pezinku sa farbilo donesené konopné plátno namodro bez vzorov. Na západnom Slovensku konzumenti uprednostňovali modrotlač s drobnými jemnejšími vzormi. Dielňa v Záriečí zanikla roku 1899 a jej zariadenie bolo presťahované do Púchova. Tu sídlila dielňa rodiny Trnkovcov, ktorá tlačila modrotlač pre okolie Púchova, Považskej Bystrice a Ilavy.

V Trnave bolo viacero dielní, ale zanikli už koncom 19. storočia. Ďalšie fungovali v Myjave, Bánovciach nad Bebravou, Topoľčanoch, Novom Meste nad Váhom, Nitre, Močenku. V Bratislave sa tu výrobe modrotlače venovalo družstvo Kroj.