Zobrazené položky
Krojová mužská košeľa z bavlneného plátna s manžetami. Môžete si zvoliť rozsah zdobenia a farebnú variantu
Výroba na mieru postavy
Skladom posledné kusy
Dostupný dátum:
podľa aktuálnych kapacitných možností výroby - info u predajcu.
Záhorie je oblasť na západ od Bratislavy, v smere od Lamača po Sekule. Na tomto území žili prevažne Slováci, v niektorých obciach okolo Bratislavy Lamač, Dúbravka, Devínska Nová Ves sa v polovici 16. storočia usadilo chorvátske obyvateľstvo. Konfesionálne bolo toto územie takmer čisto katolícke.
Batistová košeľa bola na širokých rukávoch zdobená dierkovou výšivkou, rovnako okolo rozstrihu a krku. Nohavice z bledomodrého súkna mali okolo dvoch rázporkov tmavomodré šnurovanie, v rázporkoch bol pretiahnutý jemný biely ručníček, dar od frajerky. Vesta z hodvábneho saténu alebo bodkovaného kartúnu bola len slávnostným a obradovým odevom. Siahala do pol chrbta, okolo krku bola vyšívaná, s dvoma vreckami, z gombíkovej dierky viseli taftové stuhy takmer po kolená. Vesta bola šitá tak, že sa zapínala len na prvý a posledný gombík.
Svadobným vrchným odevom ženícha bol priliehavý kabátik z tenkého modrého súkna (jankl). Po svadbe sa nosil ako sviatočný a príležitostný odev. Znakom družbov bol klobúk pestro zdobený stuhami, pierkami a kytičkami, ženích však mal za stuhou klobúka len zväzok rozmarínu. Archaickým sviatočným odevom mužov bola veľká súkenná halena bielej farby so širokým štvorcovým golierom, siahajúca pod kolená. Zaväzovala sa len na pletené šnúry a nosila sa prehodená cez plecia. Sviatočnou obuvou boli čierne čižmy s tvrdou sárou, vždy pekne naleštené.
Najcharakteristickejším doplnkom ľudového odevu tejto oblasti bol čepiec s rezíduami módy biedermeier. Tento sloh pripomína celý mužský i ženský slávnostný odev, najviac však čepiec. Bol šitý z bieleho batistu, vyšívaný dierkovou výšivkou, s bohato naskladanou tylovou predničkou. Čepiec sa dozdobil rozličnými kvietkami, korálikmi a flitrami, niekedy bol farebne ladený do ružova alebo do svetlomodra.
Prvý čepiec dostala nevesta od krstnej mamy k vydaju a ako mladá žena ho potom nosila do kostola. Na čepiec sa nosili biele batistové, tylové alebo kašmírové šatky. Slobodné dievčatá mali na sviatky zvláštnu úpravu vlasov do štyroch vrkočov, upevnených na veniec so stuhami a inými ozdobami. Takého istého typu bola svadobná parta, len viac zdobená. K sviatočnému odevu patrili čižmy s tvrdou alebo do harmoniky naskladanou sárou, žlto a zeleno štepované.
Na zvýraznenie bokov sa pod vrchnú sukňu obliekala spodná, tuho naškrobená, tzv. škrobenica. K obradovému, ale aj príležitostnému odevu sa obliekalo viac škrobeníc, čo už vyžadovalo pomoc a prirodzene, toľké vrstvy sukní nedovoľovali sadnúť si. Na spodnicu sa odievala nariasená sukňa z atlasu, štofu alebo kašmíru.
Na sobáš sa pôvodne obliekala sukňa z tažkého súkna, zelenej, svetlo alebo tmavomodrej farby (kromrážka), zdobená v spodnej časti tromi pásmi stúh. Slávnostné rukávce boli z jemného bieleho batistu, vyšívané len bielou niťou. Rukávy boli široko nazbierané, siahali po lakte, kde sa na ne upevňovali tacle s naberaným volánom a širokou čipkou. Tacle boli veľmi praktickou súčasfou odevu. Jednak sa ušetrila látka na rukávy a jednak pri striedaní rozličných tacľov pôsobili tie isté rukávce vždy inak. Okolo hrdla sa priväzovalo široké riasené okružie z tylu (krézel), bohato vyšívané ako tacle, ale doplnené rozličnými ligotavými ozdôbkami a umelými kvietkami. Slávnostná i obradová zástera bola z jemného bieleho vapéru, vyšívaná ažúrkou a zdobená širokou paličkovanou čipkou, na sviatky a do kostola bývala aj kašmírová. Živôtik bol šitý z hodvábneho saténu alebo kvetovaného brokátu, často s prevládajúcou modrou, cyklámenovou a fialovou farbou, vzadu s pásmi strieborných nášiviek.
Neskôr sa nosili aj rozličné kabátiky a blúzy šité do pása, vzadu so šosíkmi, z podobných materiálov ako živôtiky, prípadne zo štofu a kartúnu. Zväčša sa k nim nosili sukne z tej istej látky. Svadobným vrchným odevom nevesty bol kabátik zo svetlomodrého súkna, ktorý sa zapínal na strieborné spony. Veľmi archaickým obradovým odevom bola mentieka z modrého súkna, siahajúca po členky. Zvnútra bola podšitá a zvonku lemovaná barančinou. Sviatočným zimným odevom bol biely baraní kožuch zdobený aplikáciami z irchy, ktorého predné časti sa upínali dozadu k pásu vyvrátené kožušinou nahor.
Vaša farebná varianta výšivky
Pri zadávaní parametrov vo výberových nastaveniach produktu (viď vpravo hore - žlté polia) uveďte aj jednotlivé farby výšivky.
Je nutné dodržať správne poradie farieb. Pri ich voľbe sa riaďte ukážkou farebnej kombinácie výšivky (viď obrázky nižšie).
Ak chcete znížiť počet farieb výšivky (napríklad požadujete jednofarebnú výšivku) zadajte do výberových políčok rovnakú farbu.
Inšpirácie pre farebné varianty výšivky
Nižšie zobrazené "ukážky" Vám môžu zjednodušiť rozhodovanie pri výbere farieb.
Krojová košeľa "EMIL" (s manžetami) je zdobená hladkovanou výšivkou na hrudi, límci, ramenách a manžetách.
Máte možnosť zvoliť rôzne farebné kombinácie výšivky, ale aj rozsah vyšívania (límec, hruď, ramená, manžety). Tiež si môžete vybrať spôsob zapínania na hrudi: na gombíky, alebo bez gombíkov - saténovou šnúrkou na límci.
Výšivka je strojová, s použitím vlastných stehov so snahou o napodobenie ručného vyšívania. Aj preto je na nerozoznanie od ručnej výšivky. Základným materiálom je bavlnené plátno.
Najväčšiu skupinu v ľudovej výšivke na Slovensku tvoril rastlinný ornament. Štylizované rastlinné motívy sa často kombinovali s geometrickými tvarmi (vo výšivke podľa počítaných nití). Rastlinná ornamentika sa naplno rozvinula vo výšivke podľa predkresleného vzoru v období, keď sa na trh dostali továrenské materiály. Vývoj smeroval od jednoduchých štylizovaných motívov a kompozícií k bohatosti a v niektorých oblastiach až nápadnej dekoratívnosti. Základnými motívmi v rastlinnom ornamente boli tulipán, klinček, granátové jablko, okrúhly lupeňový kvet a ruža. Dopĺňali ich rozličné ďalšie kvety, vetvičky, puky, lístky a podobne.
Motív ruže sa používal vo výšivke neskôr, ako ostatné uvedené motívy. V niektorých oblastiach našiel uplatnenie najmä vo svojom naturalistickom podaní. Veľmi obľúbeným bol tento motív na východnom Slovensku najmä na Zemplíne (viď Slovenská ľudová výšivka... strana 37-38).
Ruža sa často objavuje na krojoch v lokalite Beskýd (Čadca) a dolných Kysúc (Vadičovská dolina), v celej Goralskej oblasti, ale aj Bratislavskej oblasti a na Záhorí vo forme vyšívaných stúh. V kombinácií s ostatnými rastlinnými motívmi nájdeme ružu na krojoch takmer po celom Slovensku.
Výšivka sa zameriavala na rastlinnú ornamentiku už v 16. až 18. storočí. Predlohy k výšivkám sa odkresľovali z drahých renesančných talianskych brokátov a zamatov (viď Encyklopédia Slovenska, vydané r. 1982, strana 439).
Produkt šijeme na mieru postavy. Preto je nutné zadať krajčírske miery. Namerané hodnoty vložte tu...
Miery postavyZákladný materiál | bavlnené plátno |
Zdobenie výrobku | vyšívacia niť AKRYL |
* Parametre je nutné zadať