Krojová vyšívaná košeľa BOHUMIL s manžetami

Ľudový kroj ČATAJ

Osobitnú skupinu v čatajskej výšivke podľa počítaných nití predstavuje krížiková výšivka, vyskytujúca sa na dlhých konopných šatkách (uceráče) a na kútnych plachtách z konca 18. a prvej polovice 19. storočia. V ornamentike prevládali štylizované kytice v kombinácii so zvieracími motívmi (kohútom, pávom, dvojhlavým orlom a vtáčikom). Typické v ornamente boli figurálne motívy. Rad ženských postáv uzatváral na šatkách kompozíciu v hornej časti, na kútnych plachtách zasa tvoril základ nad spodným okrajom. Menej časté bolo striedanie ženských postáv s mužskými, prípadne s rastlinnými a zvieracími motívmi. Vo farebnosti dominovala, ako v celej západoslovenskej oblasti, červená, zriedkavo sa kombinovala s bielou alebo modrou farbou. Dlhé obradové šatky sa prestali používať v 19. storočí, no krížiková výšivka s archaickými prvkami pretrvala v Čataji približne do prvej svetovej vojny. Výzdoba zo šatiek sa v zredukovanej pozmenenej forme objavila na úzkych konopných zásterách, kde zdobila spodnú časť nad vystrapkaným okrajom.

Ľudový kroj VEĽKÝ GROB

Čatajská výšivka zdobila ľudový odev, ktorý sa nosil iba v dvoch obciach ležiacich v susedstve trnavskej oblasti. Typický čatajský odev tu nosila evanjelická časť obyvateľstva, katolíci nosili odev patriaci k trnavskému variantu. Od trnavskej výšivky sa čatajská výrazne odlišuje ornamentikou a farebnosťou. Čatajskou výšivkou sa zdobili ženské i mužské odevné súčasti a bytové textílie (obrusy a kútne plachty). Na starších textíliách zhotovených z konopného plátna je výšivka podľa počítaných nití charakteristická svojou funkčnosťou a jednoduchosťou. Funkčne dôležité spojovacie švíky a slučkovacie okrajové zúbky boli doplnené hladkovaním, krivinkou, hrachovinkou, a tak pomocou bielej a červenej priadze vytvárali skromnú, no pritom vkusnú ornamentiku v podobe zmnožených liniek, pásikov, zúbkov a štvorčekov. Jednoduchou a esteticky pôsobivou výšivkou v bielej farbe sa zdobili v driekovej časti konopné rubáše.