Krojová vyšívaná košeľa ŠTEFAN - manžety

Ľudový kroj Horná Poruba, Kopec

V dvoch obciach ležiacich neďaleko Trenčianskej Teplej - V Hornej Porube a V Kopci - sa ešte po druhej svetovej vojne nosil ľudový odev. Bežne sa tu tkalo plátno, šili a vyšívali sa niektoré súčasti odevu. Čepce zdobené výšivkou a tkanou čipkou tu nosili staré ženy ešte koncom 20. storočia.

Hornoporubská výšivka

Tradičná hornoporubská výšivka je zaujímavá predovšetkým ornamentálnou skladbou s viacerými archaickými prvkami, ktoré si zachovala takmer až do polovice 20. storočia. Ornamentálne najbohatšia výšivka bola na pleciach rukávcov a na prednej časti mužskej košele. Skromnejšie sa vyšívali zástery, čepce a konopné plachty. Približne do začiatku druhej svetovej vojny charakterizoval výšivku štylizovaný a geometrický ornament komponovaný do štvorcov. Tradičnými motívmi boli kolečká, hviezdički a lístkové motívy (podkovi, na rozki, turecké kveti). Hladkovacím stehom sa vyšívali deliace linky a plocha štvorcov plným plochým stehom. Ďalšími technikami, napr. krížikom, krivinkou, mešterkou a spojovacím švíkom, sa vytvárala funkčná výzdoba na golieroch, okrajoch rukávov, pri spájaní textílií a podobne. Vyšívalo sa pôvodne bavlnenou alebo vlnenou priadzou, neskôr perlovkou.

Hladkovaná výšivka z Hornej Poruby

Pôvodná farba výšivky na starších odevných súčastiach bola červená. Vývojom k nej pribúdali oranžová, žltá a čierna.  Dovtedy sa tieto farby uplatňovali sporadicky na súčastiach odevu (rukávcoch, zásterách) vyšívaných vlnenou priadzou.

Ornamentálna ľudová výšivka Hornej Poruby

Približne od začiatku štyridsiatych rokov 20. storočia sa pôvodná ornamentika mení priberaním rastlinných prvkov. Ornamentálna kompozícia si spočiatku uchovala pôvodné členenie do štvorcov, ale vypĺňali sa realistický poňatými kvietkami, ružičkami a lístkami. Takýto ornament sa pre