Krojová košeľa TOMÁŠ

Retiazkové vyšívanie.

Ide o techniku vyšívania retiazkovým stehom, a to buď obyčajnou ihlou, alebo špeciálne upravenou, tzv. krivou ihlou. Výšivky vyšívané krivou ihlou, ktorá je veľmi podobná háčiku na háčkovanie, robia sa na vyšívacom ráme.

Retiazkový steh je pomerne známym stehom v skupine techník podľa predkresleného vzoru. Rozoznávame pri ňom dva spôsoby šitia. Jeden sa šil obyčajnou ihlou a druhý už spomínaným háčikom - krivou ihlou. Retiazkový steh šitý obyčajnou ihlou sa zväčša kombinoval s inými technikami. Vytvárali sa ním ozdobné a deliace linky aj drobné prvky, kontúrovali sa ním motívy, prípadne tvorili výplň častí motívov.

Používal sa v okolí Vajnor, Trenčína, Sládečkoviec, Piešťan, Torysiek a Ružbách. Výraznejšie sa uplatnil pri výzdo- be súkenných ženských aj mužských živôtikov. Popri obyčajnej retiazke boli na súkenných súčastiach odevov aj ďalšie varianty tohto stehu, a to krajčírska retiazka, ktorej očko má hranatý tvar, a otvorená retiazka s čiastočne uzavretým očkom.

Retiazkovou výšivkou sa zdobili súkenné odevné súčasti, napr. v okolí Chorvátskeho Grobu, Studienky, Čataja, Lubiny, Trenčína, Skýcova, Batizoviec, Lendaku a Šarišských Michalian. Krajčírska retiazka sa uplatnila ojedinele aj pri výzdobe plátenných odevných súčastí- mužských košieľ a ženských záster v okolí Piešťan a Krakovian.

Druhý spôsob šitia retiazky krivou ihlou sa na Slovensku vyskytoval v okolí Vajnor a Detvy. Výšivka krivou ihlou sa rozšírila v 19.storočí.

V oblasti Vajnor sa nazývala šicí kôstkou a uplatňovala sa v kombinácii s inými technikami. V detvianskej oblasti krivá ihla nahradila pôvodné vyšívacie techniky obyčajnou ihlou a vo výzdobe-figurovala v troch variantoch: plná, vyrezávaná a už spomínaná podkladaná i tylová. Plnou výšivkou sa zapĺňala celá plocha motívu bud' husto kladenou retiazkou, alebo dlhými stehmi cez šírku motívu.

Pri vyrezávanej výšivke sa motív okontúroval, resp. obšil retiazkou a stred sa vystrihol. Sem zaraďujeme aj hrachovinku (furma), ktorá sa vyšívala krivou ihlou vo vytiahnutých nitiach. Vyrezávanie sa často kombinovalo s plnou výšivkou.

Výšivka podľa predkresleného vzoru.

Do druhej skupiny techník vyšívania zaraďujeme také, pri ktorých sa stehy ukladajú na textilný materiál podľa vopred vyznačených línii. Výšivku podľa predkresleného vzoru charakterizuje voľne komponovaný, prevažne rastlinný ornament. V období nástupu tenkých továrenských materiálov sa uplatnila v mnohých oblastiach na Slovensku.

Plný plochý steh (naplno, na pomaľovanie)

je najrozšírenejším stehom v tejto skupine techník vyšívania. Vyšívali sa ním odevné súčasti a bytové textílie takmer na celom Slovensku. Podľa spôsobu ukladania stehu, resp. zapĺňania plochy nakresleného motívu rozlišujeme niekoľko variantov plného stehu. Okrem najznámejšieho, obojstranného plochého stehu poznáme plný úsporný steh, pri ktorom sa vedie niť iba povrchom plátna. Úsporný steh sa šil v oblasti Liptovskej Lúžnej, v Malej Lehote pri Novej Bani a pôvodne aj v okolí Očovej. Na východnom Slovensku v oblasti Vranova, Trebišova a Michaloviec je známy krížený úsporný steh. Šije sa podobne ako predchádzajúci, len s tým rozdielom, že nite sa v strede motívu prekrížia. Vznikne tak kompaktnejší, plastickejší povrch bez presvitania podkladového materiálu. Tento steh sa uplatnil pri vyšívaní väčších motívov.

Za variant plného stehu môžeme pokladať aj techniku „na štichi“, rozšírenú v oblasti Rybian. Ide o krátky obojstranný steh ukladaný na materiál šikmo v súbežných líniách sledujúcich kresbu motívu. Šikmým stehom sa vypĺňala celá plocha motívu, pričom sa striedal smer stehov v jednotlivých linkách.

Slučkovací steh.

Vyšívaný podľa predkresleného vzoru sa uplatnil najmä ako okrajový steh. V tvare okrúhlych aj ostrých zúbkov sa ním ukončovali rukávy na rukávcoch a mužských košeliach, čepce, šatky, zástery a pod. Veľmi obľúbený bol aj v bielej výšivke v spojení s dierkami, gatrami a plnou výšivkou. V oblasti Piešťan sa slučkovací steh vyšíval aj na ploche plátna. Zapĺňali sa ním motívy alebo ich častí.

Plný úsporný steh.

Pri plnom úspornom stehu sa pokrýva iba lícna strana motívu. Na rubovej strane kontúruje motív krátky steh. Šije sa sprava doľava tak, že sa ihlou naberá jedna alebo viac nití plátna raz na jednej, raz na druhej strane buď predkresleného motívu, alebo podľa počítania nití.

Plný plochý steh.

Šije sa husto vedľa seba tak, že sa ihla vpichuje na jednej a vypichuje na protiľahlej strane nakresleného motívu. Na rubovej strane niť pokrýva celú plochu motívu.