Krojová košeľa MAREK

Vyšívacie stehy a techniky.

Ďalšie stehy vyšívané podľa počítaných nití, a to predný, zadný, stonkový, mešterka, formovací steh, krivinka, krokvička, pokladáme za doplnkové ozdobné techniky. Vyšivajú sa v tvare liniek, drobných prvkov, motívčekov a pásikov a do pĺňajú a dotvárajú omamentálne kompozície. Predný a zadný steh patria k najjednoduchším základným technikám.

Vyšívali sa buď do tvaru liniek, alebo sa nimi vytvárali dopĺňajúce motívy, ako vetvičky, stromčeky, baranie rožky, hviezdičky, kurie ritky, žabie očká a pod. Stonkovým stehom sa vyšívali rovné linky. Väčší význam a širšie uplatnenie získal vo výšivke podľa predkresleného vzoru. Mešterkou sa začist'ovali a ukončovali okraje textílií, spevňovali a lemovali sa ňou pásy výšivky vyšívanej vo vytiahnutých nitiach (ažúrka, hrachovinka alebo výrez).

Formovacím stehom sa dopĺňala hladkovaná a výrezová technika. Vyšíval sa v dvoch až troch súbežných linkách, pričom delil, prípadne kontúroval motívy. Krokvička a krivínka V tvare liniek lemovali kompozíciu. Krivinkou sa vytvárali aj drobné kvietky, vetvičky a stromčeky.

Mešterka.

Šije sa sprava doľava bez vytiahnutia nití alebo vo dvoch súbežne vytiahnutých nitiach. Nite sa naberajú ihlou a obtáčajú zadným stehom striedavo raz na hornej a raz na dolnej linke. Keď sa prechádza z dolnej linky na hornú, ihla sa vypichuje vodorovne nahor, keď sa prechádza z hornej na dolnú, vypichuje sa krížom sprava naľavo.

Formovanie.

Stehy formovania sú podobné zadným stehom. Šijú sa vo dvoch, troch alebo štyroch súbežných linkách v šikmom smere tak, že sa šije steh prvého až štvrtého riadka za sebou. Stehy sa ukladajú uhlopriečne cez dve alebo tri nite plátna.

Predný steh.

Šije sa sprava doľava. Ihla sa vpichuje a vypichuje v pravidelných vzdialenostiach podľa počítania nití alebo podľa odhadu.

Zadný steh.

Šije sa smerom sprava doľava. Ihlou sa naberá rovnaký počet nití tkaniny dozadu i dopredu tak, že sa naberú najprv zadné nite a ihla sa vypichne vpredu po odrátaní rovnakého počtu nití. Rovnakým spôsobom sa pomocou zadného stehu vytvárajú ozdobné prvky, napr. žabie očká, baranie rožky.

Stonkový steh.

Stonkovým stehom sa vyšívajú ozdobné linky buď podľa počítania nití, alebo podľa predkreslenía. Šije sa zľava doprava. Ihlou sa naberá vždy rovnaký počet nití, alebo sa vypichuje odhadom v rovnakej vzdialenosti tesne pri predchádzajúcom stehu nad alebo pod položenou niťou z ihly.

Krívinka.

Šije sa v rovnej linke sprava doľava. Prvý steh sa položí v šíkmom smere zhora nadol, zľava doprava. Ihlou sa naberie vodorovným smerom sprava doľava dvojnásobný počet nití. Ďalej sa postupuje opačne tak, že sa niť vedie nahor smerom zľava doprava a opäť sa vypichne vo vodorovnom smere.

Krokvička.

Šije sa podľa počítania nití vodorovným smerom zľava doprava. Stehy sa kladú krížom cez seba, pričom sa raz jeden a raz druhý steh o polovicu nití posúva smerom do prava. Na ihlu sa preto naberá pámy počet nití.

Výšivka podľa predkresleného vzoru.

Do druhej skupiny techník vyšívania zaraďujeme také, pri ktorých sa stehy ukladajú na textilný materiál podľa vopred vyznačených línii. Výšivku podľa predkresleného vzoru charakterizuje voľne komponovaný, prevažne rastlinný ornament. V období nástupu tenkých továrenských materiálov sa uplatnila v mnohých oblastiach na Slovensku.

Plný plochý steh (naplno, na pomaľovanie)

je najrozšírenejším stehom v tejto skupine techník vyšívania. Vyšívali sa ním odevné súčasti a bytové textílie takmer na celom Slovensku. Podľa spôsobu ukladania stehu, resp. zapĺňania plochy nakresleného motívu rozlišujeme niekoľko variantov plného stehu. Okrem najznámejšieho, obojstranného plochého stehu poznáme plný úsporný steh, pri ktorom sa vedie niť iba povrchom plátna. Úsporný steh sa šil v oblasti Liptovskej Lúžnej, v Malej Lehote pri Novej Bani a pôvodne aj v okolí Očovej. Na východnom Slovensku v oblasti Vranova, Trebišova a Michaloviec je známy krížený úsporný steh. Šije sa podobne ako predchádzajúci, len s tým rozdielom, že nite sa v strede motívu prekrížia. Vznikne tak kompaktnejší, plastickejší povrch bez presvitania podkladového materiálu. Tento steh sa uplatnil pri vyšívaní väčších motívov.

Za variant plného stehu môžeme pokladať aj techniku „na štichi“, rozšírenú v oblasti Rybian. Ide o krátky obojstranný steh ukladaný na materiál šikmo v súbežných líniách sledujúcich kresbu motívu. Šikmým stehom sa vypĺňala celá plocha motívu, pričom sa striedal smer stehov v jednotlivých linkách.

Slučkovací steh.

Vyšívaný podľa predkresleného vzoru sa uplatnil najmä ako okrajový steh. V tvare okrúhlych aj ostrých zúbkov sa ním ukončovali rukávy na rukávcoch a mužských košeliach, čepce, šatky, zástery a pod. Veľmi obľúbený bol aj v bielej výšivke v spojení s dierkami, gatrami a plnou výšivkou. V oblasti Piešťan sa slučkovací steh vyšíval aj na ploche plátna. Zapĺňali sa ním motívy alebo ich častí.

Plný úsporný steh.

Pri plnom úspornom stehu sa pokrýva iba lícna strana motívu. Na rubovej strane kontúruje motív krátky steh. Šije sa sprava doľava tak, že sa ihlou naberá jedna alebo viac nití plátna raz na jednej, raz na druhej strane buď predkresleného motívu, alebo podľa počítania nití.

Plný plochý steh.

Šije sa husto vedľa seba tak, že sa ihla vpichuje na jednej a vypichuje na protiľahlej strane nakresleného motívu. Na rubovej strane niť pokrýva celú plochu motívu.