Krojová vyšívaná košeľa ĽUBOŠ - manžety

Piešťanský kroj

Piešťanský odevný variant predstavuje krása farebnej madeirovej – dierkovanej výšivky na rukávcoch a košeliach, čepce s čelenkou zakončenou do tvaru typických "zubov", ženská kacabaja z belasého súkna s okrajmi ozdobenými malými vysekávanými oblúčikmi. Belasé súkno sa uplatňuje i v piešťanskom mužskom sviatočnom odeve – veste a nohaviciach ozdobených našitým kontrastným šnurovaním.

Drobná, farbami hýriaca rastlinno-geometrická výšivka na čepcoch, rukávcoch a zástere predstavuje ľudový odevný variant zo Šoporne v okrese Galanta. Nechýba vzdušne nadýchaná krehkosť ružovo-belasých, oranžových a bielych látok zo Skalice s efektnou dierkovou výšivkou a kvetinovými motívmi na ručníkoch a zásterách. Špecifikum tvorí ľudový odev z okolia Hlohovca s drobno riasenými zásterami a červeno– modrou madeirovou výšivkou na golieri a okrajoch rukávcov, ktorý tvorí prechodný odevný variant medzi trnavským a piešťanským.

Mužský kroj: košela, konopné gace, jankel (vestu z rukávmi), kazajka, kamizol, kabát, súkenné nohavice s cifrovanými chlopávkami a jazykom, halena, kuba s trojhranným mechom na hlavu, kepen, širák, baranica.

Obuv: krpce, pletené papuče, bóty, čižmy, v zime pletené papuče. Odlišovali sa najmä farebnosťou kabátikov a súkenných nohavíc. Ľudový odev a jeho súčasti nosili viac ženy ako muži. Dlhšie sa udržal na kopaniciach, v mestečkách veľmi rýchlo prijímali konfekčné oblečenie.

Vo všeobecnosti ľudový odev nesie spoločné znaky, ale takmer každé spoločenstvo kopaníc, dediny i mesta sa snažilo odlišiť sa od susednej. Raz v tvare viazania ručníkov, farbách prucľa a fertuchy, kasanice, v rozmanitosti výšiviek na furmách kasaníc, šnúrovými ornamentmi na nohaviciach, kamizolách, kabátoch, kožuchoch, tvarom klobúkov, nosením ozdôb a symbolov (kosierká).

Krojová oblasť Piešťany

Po vzniku Československej republiky, v medzivojnovom období, predstavoval trnavský a piešťanský ľudový odev tiež reprezentačný slovenský "kroj" pre vyššie vrstvy obyvateľstva na rozličných spoločenských udalostiach doma i v zahraničí.

Po roku 1945 prešlo skalické družstvo do Ústredia ľudovej umeleckej výroby so sídlom v Bratislave. V súčasnosti sa štúdiom, dokumentáciou a prezentáciou ľudového odevu zaoberajú na území Trnavského samosprávneho kraja inštitúcie v jeho pôsobnosti. Modifikovaný ľudový odev sa dnes používa na reprezentačné účely na obecných a cirkevných slávnostiach, vo folklórnych súboroch, v divadelných predstaveniach.

Trnavská krojová oblasť

V 2.pol. 19.st. sa pomerne jednotný odev roľníkov začínal aj regionálne diferencovať, nastávalo drobenie väčších odevných oblastí na menšie. V súčasných hraniciach Trnavského samosprávneho kraja sa vytvorili tri odevné oblasti: trnavská, podunajská a záhorská s viacerými odevnými variantmi: Trnavská oblasť: základný trnavský variant, piešťanský variant spodvariantom krakovianskym, prechodný odev medzi uvedenými dvoma, hlohovský variant.

Modrovský kroj patrí k skupine piešťanského typu. V minulosti bol kroj stálym odevom ľudu. Hoci sa postupne prestal bežne nosiť, viacero žien s obľubou nosí tento krásny, bohato vyšívaný kroj dodnes.

Piešťanský a Modrovský kroj

Tradičný ženský odev mal tieto časti: čepiec, neskôr ručník, rukávce, lajblík, sukňu, zásteru, rubáš (spodnica), čižmy. Dievky a mladé ženy si uväzovali okolo pása 5 cm široké vyšívané, neskôr kupované farebné stužky. V chladnom počasí si obliekali kabátik z tenkej látky.

Sviatočný odev sa nosil len v nedeľu do kostola. Súčasťou kroja bol čepiec s ručníkom. Na výšivky sa používali žltá a modrá farba, neskôr iné, sýte farby. Mužský odev tvorili košeľa, súkenné gate, vesta a klobúk (košela, gace, lajblík a širák). V chladnom počasí kabát a trojštvrťová kabaňa. V práci nosili muži plátenné gate.

Sviatočná košeľa je bohato zdobená, na prednej časti, na ramenách i na zápästí. Najstaršie sú vyšívané žltou a oranžovou farbou. V novších nájdeme sýtu červenú aj modrú farbu. Muži i ženy nosili do práce kožené pantofle bez päty, niekedy aj dreváky. Vo sviatok nosievali čižmy.