Oplecko MÁRIA kvetinový motív

Podmanivý podhorský kraj Kysúc dal Slovensku nádherný trojhlasný spev a trávnice, ktoré sa kedysi zvučne niesli po kopcoch pri sušení a hrabaní sena. Výnimočnosť tunajších ľudí sa nepochybne odzrkadlila aj v kroji.

Kysucký ženský kroj - Oščadnica a Raková

Obec Raková leží blízko Čadce a vplyv neďalekého mesta sa prejavil aj na jej ľudovom odeve. Ženy tu veľmi rady šili z brokátu, ťažkej vzorovanej látky pretkanej lesklými niťami. V dvadsiatych až tridsiatych rokoch minulého storočia sa brokát bežne vyskytoval po celom Slovensku, aj v Rakovej z neho šili nádherné sukne a zástery. Zástery sa skladali veľmi svojským spôsobom, ktorý sa nazýval na knižku. Jednotlivé sklady vyzerali ako mechy na harmonike alebo pripomínali listy v knihe. Kysucké rukávce boli vyšívané kvetinovým motívom.

Ženský kroj Raková

Miestne kroje boli pomerne jednoduché, predovšetkým čierne alebo biele. Biele šatky si ženy viazali na hlavu aj na poli, aby sa aspoň trochu ochránili pred prudkým poludňajším slnkom. V bežných dňoch si obliekali rukávce z jemnučkého bavlneného plátna, ktoré zdobila čipka, a v nedeľu do kostola alebo na slávnostné príležitosti nosievali kabátik. Oplecko bolo vyšívané pestrofarebnou hladkovanou výšivkou.

Kroj Oščadnica

Ženy v Rakovej a Oščadnici nosili takmer rovnaké kroje, vymysleli však spôsob, ako sa odlíšiť. Využili pri tom ozdoby na látke, tzv. zámiky, ktoré pridávali na zástery ako estetický prvok. V Oščadnici šili osem zámikov v rade a v Rakovej po tri zámiky, ktoré vždy oddeľovala medzera. Keď sa tunajšie ženy vybrali na trh alebo do mesta, hneď bolo jasné, z ktorej dediny pochádzajú. Líšili sa aj vyšívaným opleckom. Vyšivka na rukávcoch kysuckého kroja bola hladkovaná a viac farebná.