Terchovská krojová vesta

Sviatočný odev Terchovčanov (Kysuce). Žena má oblečený rubáš, dvoje rukávcov, dvoje sukieň so živôtikom a širokú zásteru z dvoch pôl čierneho perkálu. Na pleciach a krížom cez hruď má uviazanú trojuholníkovú šatku, skosu.Takto oblečené chodievali ženy vo sviatočné dni do kostola. Obliekanie dvoch rovnakých odevných súčiastok možno dať do súvisu buď s chladným podnebím, pretože dve vrstvy plátna vytvárajú lepšiu tepelnú izoláciu proti chladu, alebo so snahou dať najavo svoje majetkové pomery.

Chudobnejšia žena si vo sviatok zvyčajne obliekla dve sukne, z čoho spodná mohla byť aj obnosená. Bohatšia žena si mohla obliecť tri aj štyri sukne a tak dať najavo svoj spoločenský status.

Muž má oblečenú košeľu rovného strihu z tenkého domáceho ľanového plátna a súkenné nohavice i lajblík z tenšieho továrenského súkna.

Slobodní mládenci nosili na hlave mladšiu formu klobúka s úzkou, dohora vyhnutou strieškou. O tom, že ide o slobodného mládenca svedčí aj šírka zeleného šnurovania cez bočné švíky súkenných nohavíc. Slobodní mládenci mali šnurovanie široké a ženatí muži úzke. Podobné kroje ako v Terchovej nosili aj obyvatelia obcí Belá a Stráža.

Terchovský kroj - Terchovská vesta

Lajblík (spodný kabát) je ušitý z tenkého tmavého súkna a podšitý bielym a červeným ľanovým plátnom. Má zdvihnutý strih spodného zadné okraja krojovej vesty strih. Lajblík nosili najmä v lete slobodní mládenci aj ženatí muži.

Terchovská krojová vesta, lajblik

Lajblík, Lajblík, brušľak je ušitý z čierneho jemnejšieho továrenského súkna. Má rovný strih, siahal do pásu. Okraje lajblíka lemuje pásik jemného červeného súkna. Výzdobu dopĺňajú dvojnôžkové čalúnické nity pozdĺž zapínania. Súkenné lajblíky sa nosili najmä v lete. Tvorili súčasť obradného kroja.

Kroj Kysúc a Terchovej - Terchovský lajblík

Mužský kroj Biela košeľa z domáceho plátna so širokými rukávmi, bez zdobenia na nízkom stojatom golieriku, ľanové biele gate, súkenné biele nohavice so šnurovaním zelenou vlnenou šnúrou okolo jedného alebo dvoch rázporkov, Terchovský kroj, výšivkou zdobený kožúšok z bielej barančiny, niže pása siahajúca vesta (brusliak) Terchovský lajblík z čierneho jemného súkna, vzadu zdobený lemovaním červeno-zeleným vlneným šnurovaním, Terchovský kroj. V zime sa nosil trojštvrťový kabát kimonového strihu z tmavého domáceho súkna (huňa), ktorý bol Terchovský lajblík zopnutý pod hrdlom kovovou sponou, opásaný je pláteným pásom, trojštvrťový biely baraní kožuch, novší typ - krátky kabátik z domáceho súkna so všívanými rukávmi a fazónou (huňa), ktorý sa zapínal na 2 rady gombíkov. Obuv : krpce, Terchovské krpce do ktorých sa v zime dávali pletené vlnené pančuchy s čierno - bielym vypletaným vzorom na sáre, nosili tiež po členky siahajúce kožené topánky (jančiarky) a krojové čižmy. Na hlave nosili klobúky s vysokou strechou. Terchovská vesta. Muži nosili v tradičnom odeve romboidné spinky na košeliach - tzv blajcar, pravdepodobne miestnej výroby.

Terchovská muzika - Terchovský kroj

Významnou časťou terchovského folklóru je ľudová hudba. Hudba sa ústne podávala po generáciách. Prvotne ako spev, trávnice, píšťalky a neskôr sláčiková hudba. Sláčiková skupina sa skladá z jedného/dvoch primášov, kontráša a basáka hrajúceho na špecifickej dvojstrunovej base tzv. basičke. Terchovská muzika je od roku 2013 na zozname svetového ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.